Privrátená strana minčolského masívu sa za posledné roky stala miestom so skutočne unikátnou koncentráciou schopných chodníkov. Strach z konca v rúbanisku možno nie každému dovolí skúšať novoty, čo je často škoda. Skúsim preto zrekapitulovať, kade možno utekať.

Trocha miestopisu⌗

Minčol (1364 mn.m.) je jedným z dominantných vrcholov lúčanskej Malej Fatry. Názov je z tých tradičnejších a spomedzi svojich menovcov nie je ani najvyšší, pre žilinčanov (a iste i pre iných) má však pomerne dôležitý význam ako cieľ poldňovej túry s výhľadmi či rýchleho bežeckého cieľa s prísľubom dostatku výškových metrov. Na vrchol sa možno dostať po všetkých farbičkách s výnimkou zelenej: Po širokej modrej z Višňového, po dosť asfaltovej žltej z Turia, alebo po červenej hrebeňovke malej Fatry, ktorá vrchol používa na spestrenie cesty medzi Strečnom a Martinkami. Zo strany Turca vedú kúsok od vrcholu žltá (ATC Turiec - Sedlo Prašivé) a modrá ako predĺženie ulice Karvaša a Bláhovca. Možností je teda už teraz dostatok.

V prípade, že chceš ísť Minčol skôr obehať než zdolať, zvoľ ako východiskový bod parkovisko na začiatku Višňovskej doliny a ráč si vyskladať z katalógu. Okrem samotného Minčola privrátená strana obsahuje tiež menšie kopce Hoblík, Valientov diel, Dolná a Horná Roveň, Suchárová, Úplaz, či Rázsošná. Z centra žiliny je to sem autom štvrťhodinka a autobusy chodia tiež každú chvíľu. Priamo na parkovisku tečie výborná pitná voda.

Hoblík⌗

> Normálka z parkoviska⌗

Je to prudké a na kilometri dáš slušných 380 výškových. Aj tak je toto ale asi najbehateľnejšia možnosť. Od parkoviska urobíš kľučku po lesnej ceste a pod vedením to zoberieš priamo hore. Začiatok je v jemnej suti, neskôr sa chodník schová do lesa a sleduje pekný skalnatý hrebienok. Čím vyššie, tým menej prudké a za mokra sa je na čom šmýkať. Chodník je stále viditeľný a zablúdiť by si nemal. Tesne pred vrcholom ide okolo pekného ohniska s výhľadom.

> Cez ferraty / popod ferraty⌗

O máličko dlhšia, no exponovanejšia a krajšia cesta začína dolinou. Asi 200 metrov od parkoviska je na ľavej strane hrdzavá tyč s podivným závitom, pri ktorej odbočíš prudko doľava jasným chodníkom. Chodník v serpentínach stúpa do suťoviska vpravo od veľkej skalnej steny. V suťovisku kúsok medzi stenou a lesom priamo hore v krátkych serpentínach a na jeho konci doprava do lesa. Tu sa to trochu zmierni a ty prechádzaš popod skaly s pár lezeckými cestami. A po nedlhom cupitaní sa vľavo zjavia ferraty. Tá vpravo je naozaj jednoduchá a v bežeckom vhodná, tá vľavo má skalný nástup, ktorý je v teniskách trochu zaujímavejší. Buď to zoberieš jednou z nich (končia v tom istom bode) a necháš sa ďalej viesť jasným chodníkom, alebo ich úplne vynecháš a necháš sa viesť tým pôvodným. Spájajú sa na malej lúčke, na ktorej hornom konci sa napájajú na normálku.

> Traverz do Sedla pod Hoblíkom⌗

No, traverz… Stále je to dosť do kopca. Začiatok ako normálka, ale tam kde sa táto napája na hrebienok, ty pokračuješ sutinovou lúkou s trochu horšie viditeľným chodníkom. Tento ťa zavedie do lesa, ktorý pokračuje až na širokú cestu. V tomto mieste je možné ísť po nej doprava a napojiť sa na normálku, alebo doľava v miernom klesaní do Sedla pod Hoblíkom. V lese nad sutinovou lúkou býva hlavne na jar a na jeseň veľa lístia. Nie je to ani také pekné ako cesty cez vrchol, ani také vyrovnane sklonené, ako cesta z opačnej strany Hoblíka. Takže skôr vhodné vtedy, keď človek zatúži po zmene.

> Zo Sedla pod Hoblíkom⌗

Úplne priamočiara cesta bez možnosti blúdenia. Priamo hore a chytať sa vrstevníc. Občas malá serpentínka, hore trochu skalnatejšie.

Valientov diel⌗

Trochu nižší a menej navštevovaný dolinný náprotivok Hoblíka. V dolnej časti (na fotke najväčšia skalná stena) je možnosť slušného stropového i kolmého lezenia (oblasť Višňové). Cieľom výletov sem nebýva ani tak samotný vrchol, ale skôr veľmi pekná vyhliadka Goleštan pár výškových metrov pod ním.

> Zo zvážnice⌗

Z parkoviska 200 metrov po asfalte a doľava na kamenistú lesnú cestu. Táto vedie na chaty pod Holým dielom. Nepôjdeš ale až tam, ale po 800 metroch odbočíš prudko doľava na výrazný chodník. Týmto rovno za nosom na Goleštan, kuknúť výhľad, vrátiť sa k ohnisku a pokračovať hranou útesu smerom na vrchol. Tri metre zlezieš a zas raz rovno za nosom po príjemnom chodníku až k vrcholovej tyčke.

> Z doliny⌗

Trochu menej behateľný prístup na Goleštan začína prekročením potoka pomocou betónového divnomostíka pár metrov za rampou. Sutinovým chodníkom popod slovenský štátoznak (dva varianty - cez suť alebo pomedzi skalky zľava) až do lezeckej jaskyne. Od jaskyne je chodník naďalej výrazný, čím vyššie, tým je však horší. Treba sa stále držať pod útesmi a občas použiť ruky. Vypľuje ťa to priamo na Goleštane. Ako zostup je to nepríjemné, dohora ale super.

> Od chát pod Holým dielom⌗

Chaty pod Holým dielom sú dve pekné súkromné chajdy pod zjazdovkou, ktorá už má svoju najväčšiu slávu za sebou. Spája sa tu modrá značka s kamenistou cestou poza Valientov diel (začiatok trailu Zo zvážnice na VD) a je tu studnička (tečie i za sucha). Ak v smere od zjazdovky obídeš chatky zľava, napojíš sa na chodník, ktorý ide chvíľu mierne stúpavo doľava a potom prudko priamo na vrchol. Behom je to päťminútovka.

Nehoblík a Nevalientov diel⌗

> Anakonda⌗

Snáď najznámejší z miestnych trailov. Klasika pre cyklistov i bežcov, známa i medzi širokou verejnosťou. Vyrovnane mierny sklon, občasné prerušenie padnutým stromom, ktorý sa (a to platí kvôli prebiehajúcej ťažbe nielen pre Anakondu) tu z času na čas objaví. Začiatok je cca. 300 metrov od rampy, odbočka mierne vľavo úzkym výrazným chodníkom do lesa. Jediná možnosť zaváhania sa naskytne pri prechode zvážnice. Anakonda ju prejde takmer kolmo, doľava by si sa dostal do Sedla pod Hoblíkom (je tam serpentínový trailík i oná zvážnica). V strednej časti sa na chvíľu napojí na záver inej zvážnice, tam je však orientácia bezproblémová. Záver mladou smrečinou ústi na širokú štrkovú cestu, pokračovať možno buď hore na modrú, alebo - praktickejšie - cez Konskú riť. Možnosť napiť sa sa na Anakonde naskytne asi dvakrát, vždy ide o potôčik.

> Konská riť⌗

Od horného konca Anakondy pokračuj po štrkovej ceste stúpavým smerom. Po pár stometroch budeš mať po pravej ruke kamenistý potok, popri ktorom vedie výrazný chodník. Priamo popri potoku, vyššie spevnenými serpentínkami až k výdatnej studničke a doprava. Tu sa cesta rozdvojuje. Obe vetvy vedú správnym smerom, tá ľavá popri chatke, tá pravá (asi trochu krajšia) nie popri nej. Potom ako sa vetvy spoja chodník ešte chvíľku mierne stúpa. Až po jeho napojenie na modrú značku.

> Vretenica⌗

Ďalší veľmi mierny trail. Spája Sedlo pod Hoblíkom a starú asfaltku zo Stráňav na Polom. Neďaleko Sedla donedávna prebiehala ťažba a spadnutý strom tu nebol nečastý. V súčasnosti to však vyzerá na ťažiarsku pauzu. Trafiť začiatok spod Hoblíka môže byť kvôli tráve trošku bádavé, ale žiaden veľký oriešok to nie je. Od asfaltky je to jasné prejasné. Na inak takmer rovinke je jeden zvážnicový prudký výbeh/zošup. Ale ozaj krátky. Možností nabrať vodu je na Vretenici niekoľko. V pokročilejšom lete behateľnosť kvôli úrode malín prudko klesá 🙂.

> Taipan⌗

Dlhočizný had v slušnej nadmorskej výške. Večne v tieni, v lete ponúka príjemný chládok a v zime skutočne intenzívny zážitok. Sneh sa tu zvykne držať veľmi dlho a spravidla to nebýva prešľapané. Sklon je veľmi mierny. Od Sedla Javorina kúsok po štrkovej ceste a asi po 300 metroch výrazným úzkym chodníkom do lesa. Možnosť zablúdiť je snáď iba kúsok pred koncom, kde existuje nevýrazná spojka na chatku v Konskej riti. Ak ale nezaregistruješ žiadne prudké klesanie ani stúpanie, pravdepodobne si správne. Koniec je v malom rúbanisku pri zvážnici, ktorá pretína modrú značku pod záverečným výšvihom Minčola. Kde-tu je trail značený ružovými bodkami na stromoch. Pretínajú ho dva potôčiky, takže o vodu taktiež nie je núdza.

> Slepúch⌗

Hoci ide o súčasť jednej z najpraktickejších a najrýchlejších ciest na Minčol, nie je príliš využívaný. Pritom je naozaj pekný, perfektne behateľný a zatiaľ bez známok ťažby - neobľúbenosť tkvie pravdepodobne iba v malom povedomí o ňom. Od ústia Vretenice na asfaltku treba urobiť po onej asfaltke práve jeden cikcak (tj. zažiť jednu zákrutu vpravo a nasledujúcu zákrutu vľavo už zažiť iba necelú) a pustiť sa zvážnicou doprava až k súkromnej chatke. Pokračuj po zvážnici ešte asi 20 metrov po minutí chatky a kukaj vľavo, kde by sa mal na okraji rúbaniska ukázať chodník. Nie je príliš výrazný, ale ani príliš skrytý. A ním sa už len nechať viesť, pričom s orientáciou pomôžu i prepílené popadaniny, s ktorými si bajkeri dali skvelú prácu. Horný koniec je na Taipanovi, na vrchol Minčola je najrýchlejšie použiť spojku z Taipana do sedla Okopy.

Pri zbehu po Slepúchovi nie je problém kúsok pred dolným koncom zabudnúť odbočiť vľavo, teda pokračovať po na mape vyznačenom slepom chodníku. Ten končí v mladej smrečine. Takže ak sa tam ocitneš, otoč sa, kúsok sa vráť a v riedkom lese traf tú správnu cestu.

> Spojka Taipan - Sedlo Okopy⌗

Veľmi praktická vec, na ktorej taktiež nestretneš davy. Začiatok spoznáš podľa ružovej šípky a výrazného chodníčka. Ten neskôr trochu znevýraznie, a pokračuje kľukato pomedzi pralesné stromy a neskôr cez čučoriedie. Až hore ku delu. V smere z vrcholu je najlepšie odbočiť ešte pred delom (asi 50m). Existuje však i variant spoza dela, zarastenejší, no tiež priechodný.

> Červík plus⌗

Červík a severovýchodný traverz Dolnej rovne sú dva príjemné trailíky, ktoré poslúžia ako spestrenie modrej či prístup na Anakondu. Oba sú krátke. Začiatok dolnorovenského traverzu je v hornej polke zjazdovky, kde do lesa ide výrazný chodník. V opačnom smere treba pred malým stúpaním k smerovníku Pod Dolnou rovňou odbočiť na trail doprava.

> Mamba⌗

Ak zatúžiš po večne slnečnom, dosť skalnatom chodníku bučinou, Mamba je tá správna voľba. Na začiatok sa dostaneš od chatiek pod Holým dielom. Po zjazdovke až úplne hore a doprava po zvážnici (existuje i skratka tesne pod vrchom zjazdovky doprava). Zvážnicou sklesáš asi tristo metrov (vzdialenostných) a napojíš sa na inú zvážnicu doľava, ktorá ťa krátkym stúpaním dovedie do trávou porasteného riedkeho lesa. Pozeraj sa vľavo a mal by ti udrieť do očí pomerne výrazný singláč. Ak naň neodbočíš, dostaneš sa na vrchol Mikušová.

Mamba prechádza tiež okolo miestnymi obľúbeného jaskynného ohniska a kúsok od pekného výhľadu na Turskú dolinu.

> Užovka⌗

Mamba vyústi na spoji niekoľkých ciest – cyklistami obľúbenej miernej štrkovky z Turskej doliny, jej prudšej skratky, štrkovky k smerovníku Pod Dolnou rovňou, nevýrazným chodníkom na Dedovú a nakoniec tou cestou úplne najviac do kopca, ktorá vedie na modrú pod Hornú roveň. Práve touto najprudšou širokou kamenistou sa treba vydať, zaťať asi 500 metrov zuby do prudkého kopca a v smrečine sa pozerať doprava. Vstup na chodník je onou smrečinou trochu tienený, ale pri troche pozornosti ho neminieš. Že si správne, spoznáš hneď - do svahu zaseknutý pekný chodník, jemne stúpajúci. Občas preskočíš konárik, raz možno čľupneš do bahna (ak si ho pod listami nevšimneš), ale inak sa to dá letieť.

Keď prídeš na rozdvojku s drevenou šípkou Skalnatá, nasleduj smer Skalnatej a po pár serpentínach sa dostaneš na koniec zvážnice pod Skalnatou. Tu samotná Užovka končí a na vrchol Minčola možno pokračovať buď po zvážnici na modrú a ďalej modrou, alebo, trochu romantickejšie, hrebeňom Skalnatej.

Ak na Skalnatú neodbočíš a budeš pokračovať stále mierne z kopca, dostaneš sa západným traverzom Jastrabnej a serpentínkami na Spoj troch dolín v Turskej. Ale to už je dolina mimo oblasť záujmu tohoto sprievodcu 🙂.

Záverom⌗

Rôznymi kombináciami značiek a týchto neznačiek sa dá na na tomto pomerne malom území vymyslieť naozaj slušný počet rôznych okruhov. Špecialitky vynechám, ale ako zopár pekných námetov možno uviesť

• Hoblík cez ferraty → Sedlo pod Hoblíkom → Vretenica → Slepúch → Spojka na Sedlo Okopy → Minčol → Konská riť → Anakonda (13,5 km / 1050 m)
• To isté, ale predĺžiť záver cez Užovku, Mambu a Valientov diel (16 km / 1300m)
• Anakonda → Červík → Modrá na vrchol → Červená na Sedlo Javorina → Taipan → Slepúch → Vretenica → Hoblík (18 km / 1300m)